agáta jaššová  forever  business Owner                

Už po tisícročia si ľudia zbehlí v liečení cenia jej mnohostranné účinky. Názov Aloe Vera pochádza  z arabského slova alloeh, čo znamená "žiarivá horká substancia" Niekoľko mien aloe vera: Savila / španielsky /, Lu-hiu / činsky /, Erva Barbosa / portugalsky /, Musabbar / indicky /, Isha-irasu / janponsky /, Io hoi / vietnamsky /.

Z historických záznamov vyplýva, že prospešnosť aloe vera bola známa už po mnohé stáročia. Už od staroveku sa používa pri tráviacich potiažach, na liečenie rán a ako konzervačný a dezinfekčný prostriedok.

V roku 1862 George Ebers objavil, že rastlina bola používaná už v staroveku. Objavil to v staroegyptských papyrusoch z obdobia roku 1500 pred naším letopočtom. Grécki a rímski lekári ju veľmi úspešne používali ako liečivú rastlinu. Bádatelia taktiež zistili, že aloe vera bola používaná aj v starobylej čínskej a v starobylej indickej kultúre. Egyptské kráľovné objavili aj jej využiteľnosť pre skrášľovanie, zatiaľ čo na Filipínach je rastlina používaná s mliekom na liečbu obličkových ochorení.

Prvé zápisy o liečivej rastline Aloe Vera boli urobené zhruba pred 6000 rokmi v Egypte. Už Hippokrates liečil pomocou Aloe a Alexander Veľký ňou nechával ošetrovať svojich zranených vojakov. Grécky lekár Dioskoridés, ktorý žil v 1. storočí po Kristovi, odporúča vo svojej knihe o bylinách Aloe na veľmi veľa chorôb. Egyptské kráľovné Nefertiti a Kleopatra používali Aloe pri starostlivosti o svoju krásu, Krištof Kolumbus nepodnikol jedinú cestu bez svojho „lekára v kvetináči" a taktiež Gándhí využíval jej blahodarne pôsobiace účinky.

Aloe vera  bola do Severnej Ameriky dovezená v 16. storočí z Afriky. Ale už dlho predtým bola aloe vera, ktorej meno znamená "žiarivá horúca látka" považovaná za liečivú rastlinu. Starí Egypťania sa zmieňovali o aloe ako o "rastline nesmrteľnosti" a zahrňovali ju medzi dary pochované spoločne s faraónmi.  

O Aloe existuje množstvo romantických príbehov rozprávajúcich o tom, ako egyptské kráľovné Nefertiti a Kleopatra používali Aloe ako bežný režim krásy. Alexander Veľký bol v roku 333 pr.n.l.  prehovorený svojím radcom Aristotelom, aby dobyl ostrov Sokotra v Indickom oceáne, a to kvôli jeho známym zásobám Aloe, nutným na liečenie jeho zranených vojakov. V mýtoch o Aloe Vera sa hovorí o tom, že Seminolskí Indiáni z Floridy popísali prameň mladosti ako vodu, ktorá vyteká zo stredu rastlín Aloe Vera.

 

Aloe má úžasné schopnosti,  čým behom storočí po celom svete získala mnoho prekrásnych mien ako: púštna ľalia, doktor Aloe, čarovný prútik z neba, dar nebies, lekár v črepníku, doktor v kvetináči, rastlina dlhovekosti, rastlina života, rastlina nádeje, rastlina popálenín, lekárska rastlina, kúzelný prút nebies, elixír dlhovekosti, prírodný liečiteľ, zázračná rastlina,  prameň mladosti. Egypťania ju nazývali „Krv bohov" a „Rastlina nesmrteľnosti". Mayovia jej hovorili zdroj večnej mladosti alebo tichý liečiteľ.

Aloe Vera bola veľmi dlho považovaná za rastlinu odháňajúcu zlo a prinášajúcu šťastie. Pred niekoľkými storočiami vešali Afričania niekoľko rastlín Aloe Vera nad dvere svojho obydlia, aby sa vyvarovali zlých duchov. Egypťania to robia dodnes. Veria, že Aloe nad dverami nových domov prinesie šťastie.

O aloe je tiež niekoľkokrát  zmienka (asi 5x) v Biblii, napr. v Evanjeliu sv. Jána, ale to bol v skutočnosti Lignín aloe, nie Aloe vera. Lignín aloe je strom, ktorého vonná kúra bola používaná ako kadidlo a ako ingrediencie v procese balzamovania mŕtvych. Biblia tiež uvádza, že pred tým, než bolo Kristovo telo uložené do skalného hrobu, tak bolo zavinuté do plátna s listami myrhy a práškom z Aloe Vera. Vo východných zemiach sa kedysi Aloe radila medzi veľmi dôležité rastliny na balzamovanie.

Do Európy se dostala v 16. storočí. Jej vôňu si obľúbil aj Napoleon, o ktorom je známe, že jeho palác bol vykurovaný predovšetkým pomocou Aloe.

Prvou písomnou zmienkou o Aloe Vera v angličtine bol preklad Johna Goodyewa z roku 1655 diela Oioscoria "Lekárske pojednanie", napísané v 70-90 rokoch 19.storočia.

 

Obchodníci prvýkrát priviezli aloe do Londýna v roku 1693 a do roku 1843 bolo do Anglicka importované značné množstvo tejto rastliny, z ktorej boli vyrábané lieky. V priebehu 18. a 19. storočia zostávala jednou z nejpopulárnejších drog predávaných na recept i bez receptu.

Dnes je táto rastlina komerčne pestovaná v Indii, Číne, Južnej a Strednej Amerike, Karibskej oblasti, na európskom kontinente  iba v Španielsku, Mexiku a Severnej  Amerike - pôvodne v Texase a na Floride a ďalších tropických a subtropických oblastiach. 

Aloe Vera - rastlina bola u nás využívaná už od roku 1935 po rádioterapii, v rokoch 1934 až 1945 pri liečbe ekzémov. Od roku 1959 sa od jej užívania upustilo a prednosť dostali chemické (farmaceuticky vyrobené) liečivá. Neskôr sa znovu začalo s výskumom využitia Aloe Vera po ožiarení. Od roku 1965 začala byť Aloe Vera veľmi uznávaným liekom pre svoj obsah vitamínov (dokonca i vitamín B12, o ktorom sa predpokladalo, že sa nachádza len v živočíšnych produktoch), minerálov, aminokyselín, enzýmov, mono a polysacharidov, sterolov, aminocukrov atď. 

V posledných desaťročiach lekársky výskum potvrdil a rozšíril mnohé tvrdenia o geli (používanom vonkajšie alebo konzumovanom ako nápoj), ktorý je srdcom aloe.

Zaujímavý je údaj z posledných rokov od Carla Millera Kenta, že prípravky z aloe boli súčasťou liekov nachádzajúcich sa na palube kozmickej lode, ktorá v r.1969 pristála na Mesiaci.